Ako čeliť zložitým životným obdobím?
Psychologičky a koučky Tatiany Lesayové sme sa opýtali, čo urobiť preto aby sme dokázali nájsť cestu k ztratenému sebavedomiu, spôsobené napríklad zložitým životným obdobím, ktorým práve prechádzame.
Pri zložitých životných obdobiach, keď niekoho alebo niečo strácame, ma napadne vždy príbeh uvedený v knihe Manažérske príbehy od Františka Hroníka: Chrobák nosatec.
„Začiatkom 20. storočia sa na americkom juhu premnožil chrobák nosatec. Začal ničiť bavlníkové plantáže a farmári utrpeli ťažké straty. Aby boli schopní sa z toho spamätať, boli nútení pestovať iné plodiny, napríklad sóju alebo podzemnicu. Skúšali chovať dobytok, prasatá a hydinu. Nakoniec mnohí farmári zarobili oveľa viac peňazí ako v čase, keď pestovali bavlnu. A tak farmári postavili chrobákovi nosatcovi pomník, na ktorý vyryli nápis: S hlbokou vďačnosťou chrobákovi nosatcovi a všetkému, čím, prispel k našej prosperite.“
Sama mám svoj najcennejší neúspech: dostala som výpoveď ako riadiaca pracovníčka ministerstva školstva, nakoľko sa menila vláda. O rok a pol som začala podnikať vo svojej profesii. Som šťastná a vďačná, že sa to udialo, hoci vtedy som bola z toho nešťastná.

V ťažkom období si môžeme sadnúť a nariekať, čo sa nám stalo. Alebo môžeme začať hľadať, kto alebo čo by nám pomohlo.
Čo robiť?
Sadnite si a porozmýšľajte o svojom najcennejšom neúspechu (môže byť aj malý, nemusí byť osudový), čo ste vtedy urobili, čo bolo úspešné, čo sa neosvedčilo, čo ste si z neho zobrali pre život, ako sa vám život zmenil.
Pomenujte si, čo je problém v tejto novej situácii (napr. pri strate zamestnanie: hlavný problém je, že nemám za čo zaplatiť základné životné potreby, alebo rozišla som sa s partnerom: mám strach, že ostanem sama…) problém sa nedá vytesniť, ale je potrebné ho pomenovať, „pozrieť sa mu do očí“ a vidieť aj to, čo nespôsobuje potiaže, čo je dobré, čo sa darí.
Skúste urobiť reflexiu (nielen sebareflexiu, ale porozprávajte sa s blízkymi ľuďmi, ktorí vás poznajú), kde ste pravdepodobne urobili chybu a čo by ste v budúcnosti mohli zmeniť v myslení, konaní. Osvedčilo sa písať si všetky myšlienky, ktoré vás napadnú v týchto súvislostiach alebo čo vám povedia iní. Keď to budete čítať po nejakom čase, napadnú vás súvislosti a návrhy na riešenia oveľa lepšie, ako keď sa spoľahnete len na vlastnú hlavu.
Povedzte si, alebo lepšie napíšte si, aký je váš cieľ (mať prácu ktorá ma baví a zarobím na základné živobytie, splátky hypotéky, leasingu, dovolenku…)
Zistite všetky možnosti, ktoré sú (fantazírujte, neobmedzujte sa, vždy existuje viac možností, ako sa javí na začiatku).
Zistite, ktoré možnosti sú zmysluplné, alebo ktorá možnosť je najviac zmysluplná, hodná uskutočnenia. Nespoliehajte len na emócie, ale využívajte aj rozum a intuíciu.
Rozhodnite sa pre uskutočnenie.
Urobte si myšlienkovú mapu, čo všetko je potrebné urobiť pre vyriešenie problému, aké aktivity to od vás bude vyžadovať, (napr. pri strate zamestnania: oslovte priateľov, či nevedia o práci pre vás, dajte si životopis na portál hľadajúcich prácu, sledujte každý deň portály s ponukami práce, urobte si zoznam znalostí, zručností, ktoré budete potrebovať pri práci, o ktorú máte záujem, starajte sa o seba, o svoj vzhľad, venujte sa činnostiam na ktoré ste nikdy nemali čas).
Vnímajte zmenu ako príležitosť. Dajte vášmu času nový zmysel.
Vytvorte si nový režim alebo rytmus dňa a snažte sa ho dodržiavať. Vytvorte si nové návyky. Ak nevytvárate dobré návyky, automaticky vyrábate zlé.
Predstavujte si samu seba ako šťastnú, s celou „výbavou“, ktorú chcete mať, akou chcete byť.
Nebuďte pasívne, ale ani nepreháňajte s aktivitami. Hlavne nie s tými, ktoré vás neprivedú k cieľu a spokojnosti.
Nemrhajte čas na negatívne emócie voči sebe a prípadným vinníkom za vaše problémy.
Skúste zmenu nevnímať ako stratu, ale ako príležitosť poskladať veci, udalosti po novom.
Pocit spokojnosti je meradlom toho, či ste problém vyriešili, alebo nie.
Každý z nás niekoľkokrát za život stretneme chrobáka nosatca. Záleží len na nás, či to bude príležitosť alebo tragédia. Je potrebné vychutnať si každý deň, aj keď nie je práve taký, aký by sme si ho naplánovali. Aj v tom, čo považujeme za zlé, je potrebné hľadať niečo pozitívne, možno niečo, čo nás posunie ďalej, aj keď to ešte nevidíme.